pád-nút

Ako byť a ako mať?

...slova sa mi nedostať,

a keď telom plaví sa...nie pád

Nút...keď v tme noci, bez pomoci

rodím sa...a trhá sa okovami stlaný sen

ako bájny Amundsen vplávam bránou Srdca

sem...a tam...Život tkám krosnami, uboleným

spevom nielen slávika, kľúčom lásky Srdce odmyká

poryvami Duše blúdim zlomená, doráňaná, bez dychu,

Život podlomil mi kolená. A tak povstala som...stojím TU! 

Nemusím už nesnažím sa  neprosím. Ruže púčik voňavý

rozpustil sa strach a bôľ...aby človek človekom

nie vlkom bol, zabudol :( že vlčica vychovala

Rím a rýmom sa život stal...a či bol?

slovom, ktoré rany hojí...vyť či mať?

ROZPOZNAŤ!!