VEDMA


...a TY, DUŠA, veď ma,

by vedomou som sa stala,

cítila, čo z teba sála...

či si Viera a či Zlatko,

potopila si ma v Blatko :(

Zablatené doráňané nohy zmyť,

pochopiť, precítiť..

a prísť tam,

odkiaľ nie je návratu. Tú aj tú,

zakliatu, žabu v princa premeniť!

Či som našla tvoju niť?

Mihotala sa mi tam, samu seba nachytám

ako skúšam vyhnúť sa...v sieni pýchy

oslavnú tam vznášam reč...neuteč mi,

neuteč...a tak tečie...bosé nohy umýva :)

Z druhej brehu stojím strany,

šat slzami rozmáčný suším si.

Že mi rozum nepovedal kadiaľ ísť?

Nevedel...Klbko bôľu v hĺbke TEBA našla som ...

ten, kto chodí za nosom, znesie sa,

tomu otvoria sa nebesá. Otvorí si nebe sám,

nitku zlatú uviaže si na päty...

o palicu opretý bytím seba PUTUJE...

DUŠU svoju POČUJE...a tak ona vedie ma...

teplo z duše sála...vedomou sa stávam :)