O mne

Volám sa Marta Behúlová.  Meno Marta mi dala moja maminka, no ja som s ním, rovnako ako s mnohými inými skutočnosťami môjho života, vôbec nebola spokojná. Behúlová som po otcovi, no ani s tým som nebola spokojná...Nebola som spokojná ani s tým, kde bývam, ani s tým, čo viem, ani s tým, ako vyzerám a ani s tým, čo žijem...No proste ľudsky nespokojná. Nevyrovnaná... Až  sa začali moje problémy s chrbtickou, ktoré viedli k operácii medzistavcovej platničky. Roky plynuli a zdravotné i iné problémy pribúdali. Kopec bolesti a nepochopenia ...rovno Vysoké Tatry!  Emócie jedna  za druhou bičovali moje ubolené vnútro a ja som vôbec nechápala, čo sa deje...

                                             Život má však svoje plány a ten môj ich mal tiež....so mnou :)

Čas dozrel, ako klas. Prišiel čas posunúť sa ďalej, nájsť cestu z väzenia ustráchanej  mysle a oslobodiť sa z nespokojnosti...To som však v tom čase ešte vôbec nechápala. Rozum mi totiž neustále podsúval strachuplné obrazy a ja som im, nevedomky, podliehala. Nevedela som, kto som, odkiaľ kráčam...ani kam :(

Začala sa cesta, ktorú som si pre seba, do môjho zápisníčka, zapísala pod názvom  CESTA k SEBE :) Znelo to tak odvážne, i kroky, ktoré som urobila, vyzerali celkom odvážne, opak však bol pravdou. Písal sa rok 2011 a ja som verila, že ak urobím rázne zmeny v mojom živote, tak sa môj život ZMENÍ!!!  A tak prišla Z-MENA :) Zmenila som všetko, partnera, bývanie, prácu, takto vážne som uchopila svoj život. Teda, aspoň som si to myslela. Naoko by sa mohlo zdať, že je všetko fajn. Všetko vyzeralo ako odvážny čin a kde je odvaha, tam predsa nie je strach. ALE BOL. Avšak skrytý. Potlačený, ba vytesnený strach, ktorý viedol moje kroky a ja som vôbec nevedela, čo v SEBE MÁM.

                                                     Vládcom môjho vnútorného prežívania bol STRACH. Skrytý.

Obranné štíty v mojom vnútri boli také silné, že som nemohla cítiť čo vlastne žijem, a kam až vedú traky, na ktorých som nevedome zavesená, laná, ku ktorým som pripútaná...A tak prišli TRAKOVICE...RÁZCESTIE. Veru, symbolicky vyjadrené, čo sa dialo v mojom živote. Bol čas TERAZ a presne TU zistiť, odkiaľ kráčam a kam smerujem. Život ma priklincoval, aby som zistila PRAVDU o SEBE. A tak sa otvoril môj vnútorný svet, svet mojich bolestí v PRAVDE, ako nazývam priznanie toho, čo skutočne cítim, no nielen priznanie, ale i precítenie, prijatie a od-pustenie, vyliatie bolestí zvnútra, z duše...a POCHOPENIE, prečo sa deje to, čo sa deje...TRAKOVICE ma na svojich "trakoch" držali TRI roky. Prichádzalo jedno pochopenie za druhým a život posupne naberal nové kontúry a nový rozmer. Bol oveľa hlbší a širší. Prišli nové možnosti, nové príležitosti. Pochopenie šlo ruka v ruke s  uvedomovanim sa.

                                                  Kormidlo života zrazu nebolo opustené, stálo som tam, kde som mala stáť.

Zrazu som prestávala cítiť nespokojnosť. Toho času, ešte ako Krišková, som pochopila, že kríž, ktorý nesiem na svojich pleciach, kríž, pod ktorého ťarchou som už nespočetnekrát spadla a znovu vstala,  a na ktorý ma "život" priklincoval, je presne to, čo mám prežiť. Je paradoxné, že napriek bolesti, ktorá mnou prechádzala, som zostávala stále spokojnenšia a spokojnejšia...Vnútorne...Emocionálne TATRY môjho života  a v mojom vnútri stále väčší pokoj. NAŠLA som miesto, kde som sa cítila BEZPEČNE. Prišlo v sne. Symbolická "garáž" v ktorej som zaparkovala,  keď som pocítila nápor, "útok" z vonkajšieho sveta. Prežívala som niečo, čo sa dá ťažko opísať, navonok hurikán, vnútri pokoj a slasť. Pocítila som čo je ŠŤASTIE. Pochopila som, že šťastie nezávisí od vonkajších okolností, od práce, od partnera, od množstva peňazí...Pretože ja som o "všetko" prišla...A napriek tomu som cítila, kdesi hlboko vnútri mňa sa objavil  prameň, láskyplný zdroj, ZDROJ, ktorý nemá dno. I keď som bola na dne, môj ZDROJ nemal dno...Ťažko pochopiteľné, rozum má mnoho argumentov...ale pravdivé. Kľúčom zmeny sa stalo PRIJATIE :)

                           Postupne   som bol spokojná s tým, ako sa volám, s tým, kto som, s tým, čo žijem, i s tým, kde som...

Procesom prijatia som prechádzam približne dva roky...postupne  od-púšťam bolesti, krivdy, a nachádzam strach, ktorý za tým všetkým stojí ako strážca mŕtvej duše, ktorá tam, v mojom bytí čakala na princa, ktorý rozseká všetky spojivá, laná a traky, všetky tŕňové výhonky, zvíjajúce sa okolo môjho srdca ako tŕňový had, na princa, ktorý oslobodí symbolickú Ruženku zo storočného spánku...Pracitla som, UVIDELA ...OŽILA...Eva, biblická ŽIVA, živé vnútro, ktoré cítim, vnímam...SOM :)

                                    Citový pól duše sa snúbi s rozumovným, s logos...:) SÚLAD :) SOM SPOKOJNÁ s TÝM, ČO JE :)

A tak mojím zámerom je sprevádzať vás na ceste k sebaprijatiu, a tým k zdraviu a vnútornej rovnováhe, nájsť kľúč k  spokojnosti, radosti a šťastiu. Ponúkam len to, čo mám :) SEBAPRIJATIE :) Láskyplná náruč, do ktorej sa vráti všetko, čo ste kedy o sebe vytvorili, čo ste nepochopili :) Tak, ako Boh hľadá svoje rozstratené deti, tak ako ich bezpodmienečne prijíma, prijmete sami seba :) LÁSKA vraj hory prenáša...a aj ľudskú bytosť :)

V prípade akýchkoľvek otázok ma  neváhajte kontaktovať.