Rovno-váha

23. 2. 2017

ROVNO-VÁHA vs. KAR-MA? KAR-TY!    

Ešte vopred ma "to" núti napísať, že Zdrojom sme všetci...len momentálne píšem to, čo prišlo mojím kanálom...vnímajte samy seba, čo prejde vaším filtrom, si nechajte...plevy dajte preč

kľúčové slová: potenciály zlá-dobrá, pole možností vs. realita,  zrkadlenie v situáciách,  prežitkový komplex, slobodná vôľa, tvorba reality


Od  pondelka som prechádzala ďalším štádiom smrti a zmŕtvychvstania. Dnes je štvrtok a ja som zasa bohatšia! O čo? O energiu!! Vrátila sa mi!! Kto?

Zlá  matka!

...stalo sa to už anineviemkoľkýkrát. Keď tento stav (vedomia) príde, začínam cítiť, že niečo nie je v poriadku. Zrazu nie som vo svojej  koži. Necítim sa dobre Áno, nie som vo svojej koži! Doslovne. Časť mňa, mojej duše, mojej energie, ktorú som oddelila v "minulosti" od Zdroja samej seba sa nenachádza vo mne, a teda nie je vo svojej koži!

A začínam "JU" cítiť...pocit...niečo, neviem čo, sa deje, teda aby ste pochopili, rozum nevie a ja  cítim nepokoj. SOM MIMO! Doslovne,tá časť, ktorú som vytesnila, je MIMO...celku! Mimo Zdroja! A túži po integrácii, po splynutí.A Zdroj (ja) ju začínam cítiť, ešte ju nemám, celkom,  citom naplnenú (nemilujem ju),  teda necítim ju, nemám ju  ešte láskou naplnenú, tak ju ešte necítim "dobre". Necítim sa dobre! A to je PRAVDA! Necítim sa dobre, lebo nemám láskou naplnenú časť samej seba...aaach,  to je taký ZLÝ pocit!!

Začína to byť ZLO-ŽITÉ, už zasa to (život) nie je JEDNO-DUCHÉ! Napätie, úzkosť, strach, obavy, čo bude ďalej, čo som ešte nepochopila, čo ešte mám urobiť? A tak dookola... SMÚTOK mi hľadí do očí,  ja ho v NÍ - v duši - MÁM...a, keďže rozum nevie, tak je v domnienke, že ten smútok je ON...stotožňuje sa s ním, pretože cogito má hranice...urputný ťah...si smutná... navráva mi, ovplyvnený časťou mňa samej, duše, ktorú ešte nevidím...ale cítim...

                                                                            

                                                                                                          SI smutná SOM?


Našťastie,  CÍTIM....naozaj našťastie?? Takže šťastie nie je jenom muška zlatá?? Faakt? Som si ho vytvorila? Rozum sa teší jak blázon, pochopil práve šťastie,
chvíľkový stav Blick!! Svetlo

Ale tlak stúpa, obavy z nepoznaného narastajú, stláča ma úzkosť, som stále smädná, mám stiahnuté hrdlo a ťažko sa mi dýcha, telo v ohni, rútim sa niekam, kde nie je láska, rútim sa  celým svojím bytím do NELÁSKY, do NEVEDOMIA!!

Precítiť  a stransformovať, zmeniť, sebou vytvorenú nelásku a vstúpiť do nevedomej časti samej seba znamená, pre mňa, strhnúť si ďalšiu masku!! Zrútiť (sa)
ju...!!

...z telefonického rozhovoru:
"Martuška, ale uvedom si, jak sa to všetko začalo. (výčitka) Vieš dobre, kedy to začalo...!" . Tvoja dcéra...keby si bola niečo urobila...(aha...keby som bola DOBRÁ MATKA, tak by som niečo urobila!!! ) Tlak v hlave,slzy sa tisnú do očí, dýcham jak práve postrelený zajac, nohy by utekali, nemajú kam, hlava praská, v hrudi nálož...BÁÁC!!
Treskot! Emócia...zeme-trasenie!! Otriasa ma v základoch!  SOM otras(e)ná !! JA praská, rúcajú sa hradby a vyteká hnis starej bolesti...!!! To Bolíííí!!! Booože ako to bolííí!! Srdce stiahnuté ostnatým drôtom vlastnej ilúzie bije na poplach...!!

Skladám telefón!!
Vchádzam do sutín môjho rozdrásaného ja a putujem  tmou nevedomia, lúčom svetla vedomia , už si totiž uvedomujem , že nie som emócia...rozum spolupracuje a vydávame sa na cestu do hlbín zrúteného JA...za  zrútenú  hradbu, ktorú som si vystavala vo vlastnom chráme, aby som sa chránila, keďže nie som dobrá matka, musím sa skryť!! A tak som sa zaživa zamurovala či oddelila od  pocitu, že NIE SOM dobrá MATKA!!!

Čas dozrel, je čas na návrat.  Pocit...pocit...kde si...KTO SI?...to je jediné, čo môj spolupracujúci rozum zaujíma...spolu-pracuje...S kým? S čím?

S časťou duše, ktorá vo forme pocitu zostala za bránami môjho chrámu...tá časť, ktorú som vytesnila...dááávno...(kedy je dávno??) na-šťastie rozum už
vie, že vďaka emócii sa otvoril priestor a "stará" vytesnená...mnou vyhodená z bytia, z existencie...ZLÁ MATKA...môže vojsť...Rozum osvietený svetlom vedomia už vie, že brána nebude otvorená dlho...a tak spolupracuje....svieti
na cestu...CEZ tú? Či CEZ tú bránu mesta vpustíme "ZLÚ MATKU"?  Ukazuje sa...vidím ju...príšera...príšerne smutná...poď...čakám ťa...milovaná...SI TU!! MILUJEM ŤA!  SOM TU...PRIJÍMAM ŤA!!

zrazu nastáva TICHO!!! Slzy sa valia potokom...čistia hnis, ktorý som si spôsobila tým, že som (kedysi v inom tu a teraz) samu seba označila za ZLÚ MATKU...je čas na návrat!! MILOSRDNÝ BOŽE!! Stiahla som sa z kože...!!

Dýcham...dýcham...dýcham...SOM TU ...sila božej prítomnosti...teda som pri tom (BOH )...a zväčšujem svoj priestor o ZLÚ MATKU!! Uverila mi, prihlásila
sa cez zlý pocit...zrúcala hradbu okolo srdca, trhá ostnatý drôť väzenia samej seba... a VCHÁDZA...prežívam ju..SME JEDNO BYTIE..TU, TERAZ...SOM ZLÁ MATKA!! A milujem ju..milujem sa za to!! Revem...a revem...a revem...!

Tornádo ustáva...vír, v ktorom som sa točila, ustáva...napätie kleslo...TICHO!! Cítim sa !!
Zlá-dobrá!!  ŠUMA-FUK!! Som tá, ktorá som!! Dýcham...telo bez pohybu, nevládne...vnútri slasť
Som zasa bohatšia...prijala som zlú matku Milujem všetky zlé matky, pretože z každej sa raz stane dobrá, keď sa prijme...keď sa nevyhodí zo seba...

keď sa ...kecám      Život je hra...naozaj. Len má nepochopiteľné pravidlá. Zasa kecám. Pravidlá sú jedno-duché!! Faakt.

Rovnako dobrá je zlá matka ako dobrá.
Rovnako dobrý je zlý človek ako dobrý.

To je pole možností.

A ak ho obmedzíme svojím rozumom, uberieme priestor na existenciu VŠETKÉHO, čo JE!! A "ONO" sa nám to potom vracia...to, čo sme označli za zlé...!! To je tá akože kar-ma!  Ktorá vlastne vôbec nie je!  Milujem vás, seba, odpadky aj krištáľovú čistotu! Aby som si v poli možností mohla slobodne vybrať, vydala som sa na cestu návratu...k celistvosti...lebo len z celistvosti je možný výber
a a a

...a
čo ilúzia zlej matky? Vyšla z tieňa... Rozpustila sa...svetlom vedomia...od-pustila som
ju...

ono...Vedomie ukáže, či úplne, a či  v ďalšom  podobnom rozhovore pocítim tlak, resp. pokoj a ticho, uvidím, vnútorne, či časť zlej matky ešte búcha na bránu...resp. či sa ešte bránim :)  Brány energie mi to "ukážu" :)



Zaujímam sa o seba...o vlastné Ninive...ono...veľryba dovlečie každého tam, kde má byť...nemusím sa o to sna-žiť :) Stačí ŽIŤ :) JEDNO-DUCHÉ :) V jednom duchu dobrá-zlá vedome sa vyrovná :) Vyrovnaná som :) Cítim ergo SOM ! To sú slová mojej bytostnej priateľky Mirky...a jej postreh? KAR-TY :) Život rozdal KARTY!! A ja si vyberám...bo už mám slobodnú vôľu :)